Na návšteve u Tomáša Třeštíka, fotografa, ktorý je dušou zberateľ
17.3. 2023, Filip Proučil
V našom novom článku sme sa tentokrát vydali preskúmať, ako žije jeden z najpopulárnejších českých fotografov, náš kamarát Tomáš Třeštík. Zišli sme sa v jeho byte na Letnej v Prahe. Okrem jeho všadeprítomných zbierok nás tiež zaujímalo to povestné miesto, kde fotí svoje slávne Balkónovky.
S Tomášom nás spája, okrem lásky k heritage móde, aj zopár spoločných pracovných projektov. V minulom roku nafotil náš jesenný editoriál, ktorý bol svojím rozsahom zatiaľ tým najväčším, ktorý sme realizovali.
Prijmite naše pozvanie a nechajte sa vtiahnuť do Tomášovho rozprávania o jeho živote, hodnotách a umení.
Stretávame sa u teba v Prahe na Letnej, kde fotíš svoje slávne Balkónovky. Ako dlho tu bývaš a čím je Letná pre teba taká špeciálna?
V tomto baráku bývam od svojich štyroch rokov, konkrétne od roku osemdesiatdva. A v tomto byte bývam od svojich osemnástich rokov. Je to náš pôvodný rodinný byt, ale nejaký čas som býval o poschodie vyššie v menšom byte.
Pamätáš si, koho si na svojom balkóne odfotil ako prvého? Ako ťa to vôbec napadlo?
Kedysi dávno nás na tom balkóne odfotila mama, to sme tu ešte bývali spoločne. Vtedy sme so ségrou išli na skautskú výpravu a ja som mal na sebe nejaký klobúk - to si dodnes pamätám. Mama to vtedy odfotila vlastne úplne rovnako, ako to teraz fotím aj ja, ale to ešte nebol ten prvý moment, kedy to celé vzniklo. Prvým človekom, ktorého som tam odfotil, bol vlastne Vojta Dyk. Byt prechádzal rekonštrukciou a ja som sem chodil kontrolovať stavbu. Vtedy som stál na balkóne a telefonoval, pretože to bolo jediné miesto, kde bol pokoj. Vojta dole pod bytom chodil tam a späť a tiež telefonoval. Keď sme obaja dotelefonovali, tak som naňho pískol a pozval ho hore. Keď som ho odfotil, došlo mi, že je to celkom pekná fotka. Odvtedy vždy, keď sem niekto prišiel, tak som ho tam odfotil. Vieš, vždy som mal sklony k tomu robiť série z fotiek. Tiež tomu pomohlo to, že tento byt fungoval ako ateliér, teda tu bol vždy prietok zaujímavých ľudí, takže ma to vlastne nestálo žiadne veľké úsilie.
Máš v byte nejaké veci, artefakty, ktoré pamätajú tvoje detstvo?
Mám, na okne môžeš vidieť samolepku, ktorú som tam nalepil v roku 1986 - je z výstavy áut. Tiež tu mám zvyšok svojej zbierky televízií, tzv. MiniTesly. Keď som bol malý, tak sme jednu takú doma mali. Vtedy v nej bežal nejaký záber, ktorý sa mi nepáčil, tak som ju rozbil skleneným ťažítkom. Zhruba pred desiatimi rokmi mi môj otec volal, že mu túto televíziu, ale červenú, niekto priniesol do jeho starožitníctva. Odvtedy som ich začal zbierať a počas jedného roka som zozbieral všetky farebné varianty, potom sa venoval ďalším starým prenosným televíziám, v jeden moment som ich tu mal asi osemdesiatpäť.
Keď sa tak rozhliadnem okolo seba, trochu mi to tu pripomína niečo ako antikvariát s umením. Si celkom vyhlásený aj pre svoje zberateľstvo. Máte to v rodine? A čo zbieraš najradšej?
No, svoj byt vnímam ako taký projekt, baví ma práve ten prienik medzi rôznymi svetmi. Keď sa napríklad stretne street art a tenisky - rôzne kolaborácie medzi umelcami. Vnímam ho ako jeden organizmus, v ktorom je mi dobre. A áno, mám veľa zbierok, ale žiadna nie je taká, ako keď niekto niečo zbiera naozaj poriadne. Nie je to zbierka v pravom slova zmysle, osobne mi v tom chýba poriadny koncept, niekedy aj odbornosť. Baví ma zbierať hodinky, časom by som chcel mať troje, alebo štvore naozaj top hodinky, také, o ktorých sa píše v knižkách. Tiež ma baví prelínanie vysokého a nízkeho. Proste, keď máš hodinky trebárs za sto eur v kolaborácii s niekým, kto normálne robí hodinky za tisíce, ako napríklad Casio G-Shock X BAMFORD. Naspäť k tvojej otázke, najviac ma ale baví moja zbierka kníh - fotografické monografie. Tie zbieram už vyše dvadsať rokov. Mám tiež rád obrazy, ktoré tu mám - sú totiž od ľudí, ktorých osobne poznám. A rovnako tak si vážim aj zbierku fotiek, ktorú mám na Vyžlovke. V rodine zberateľstvo rozhodne máme, otec je dušou zberateľ a od neho som to asi pochytil!
Koľko si myslíš, že máš investovaných peňazí do topánok a hodiniek?
Ja to ani neviem, a vlastne o to ani nejde. Neberiem to totiž primárne ako investíciu, som skôr impulzívnym zberateľom, ktorý chce mať veci, ktoré sa mu páčia. Ale povedzme, že podľa môjho odhadu to bude toľko, aby mi to zaplatilo jedno alebo dve celkom pekné a dosť rýchle autá.
Ktorý z tvojich obrazov má pre teba najväčšiu sentimentálnu hodnotu?
To sa asi nedá úplne povedať. Je to rovnaké, ako keby si po mne chcel, aby som ti povedal, ktoré dieťa mám radšej. Ku každému z obrazov mám svoj špecifický vzťah. Každý obraz pre mňa znamená niečo iné. Obrazy sú pre mňa ako slová a mňa z nich baví skladať vety a z viet potom poviedky. Jednoducho, nemám tu jediný obraz, ktorý by som fakticky nemal rád.
A aká bola tvoja prvá umelecká publikácia? Máš ju stále vo svojej knižnici?
Vyslovene prvú si nepamätám - zaujímam sa o nich už od gymplu, teda od čias, kedy ešte nebol internet a ty si si nemohol nič vygoogliť. Na prvú zlomovú knihu si ale pamätám dodnes - je to knižka od Bohdana Holomíčka, ktorú vydalo vydavateľstvo TORST v roku 1995. Rovnako zásadná pre mňa bola aj knižka Petera Lindbergha - Smoking Woman. A napríklad knižku od Geryho Winogranda - Figments From The Real World - som si požičiaval v knižnici na tak dlho, že mi ju potom už nechceli požičiavať, tak som si ju na čiernobielej kopírke skopíroval a zviazal.
Spoločne nás spája aj láska k britskej móde, máš rád Barbour a možno ešte o niečo viac Barbour International. Ukážeš mi svoje obľúbené kúsky?
Baví ma heritage fashion, časom overené veci. Tiež ich mám spojené so Stevom McQueenom a k nemu mám blízko. Napriek tomu, že ma baví napríklad aj street fashion, tak pozorujem, že som v nej celkom tradičný a zaseknutý. Som imúnny voči trendom a zasa ma bavia rôzne prieniky a kolaborácie. Mám rád aj veci, ktoré majú za sebou vždy nejaký príbeh. Napríklad aktuálne ma bavia topánky: Nike GPS od Toma Sachsa - je to taký anti hype. Napriek tomu, že sú zaujímavé a žiadané, sú zohnateľné a v Nemecku si ich môžeš kúpiť napríklad v Deichmanne. Navyše sú určené na nosenie, nie do poličky. Patina im pristane.
Na tebe je celkom zaujímavé to, že kombinuješ countryside módu ako je práve Barbour a street módu. Povedz mi, čo ťa na tom baví a ako by si teda definoval svoj štýl?
Asi o tom ako o štýle nepremýšľam, vzniká to nejako organicky. Nesledujem vysokú módu, ako je napríklad Louis Vuitton, pretože tá mi nedáva zmysel. Naopak ma baví overenosť, tradície, príbehy značiek a prieniky rôznych kultúr, subkultúr. Obliekam sa impulzívne tak, ako to aktuálne cítim. Baví ma to sledovať, ale zas až tak veľmi módu neprežívam, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
V jednom rozhovore som počul, že rád píšeš. To je vidieť aj na tvojich sociálnych sieťach a koniec koncov si vydal aj vlastnú knižku. Čo je tvojmu spôsobu vyjadrovania bližšie? Fotka, alebo písanie?
Budem sa opäť opakovať, ale je to zase nejaký prienik. Takže vlastne oboje, baví ma pozorovať svet a rozprávať o ňom. Niekedy je k tomu lepšia fotka a niekedy zasa text. Prepojenie textu a obrazu mi dáva zmysel. Sú fotky, pri ktorých text nie je potrebný, ale tiež sú fotky, ktoré text môže posunúť ďalej. Plno ľudí sa ma tiež pýta, prečo v mojej knižke nie sú práve fotky... Tak im odpovedám, že tam nie sú, pretože som sa chcel skúsiť vyjadriť bez nich. Aktuálne plánujem novú knižku, kde už fotky budú.
Ďalšia vec, ktorú si nemožno nevšimnúť, je aj to, že máš fungujúce a vrelé vzťahy s rodičmi. Akú úlohu v tvojom živote zohráva rodina, rodinné zázemie?
Úplne zásadnú a určujúcu! Vyrastal som v rodine, kde všetci niečo tvorili. Bolo to inšpiratívne a bez tohto prostredia by som nebol tým, kým som. Ale to je jasné, pretože, keby som sa narodil do inej rodiny, bol by som predsa niekto iný - to dáva zmysel. No a naše dobré vzťahy? To je to najcennejšie, čo mám!
Veľká vďaka za tvoj čas a budeme sa tešiť na nabudúce! A nezabudni na svoju objednávku, vosk na vlasy už máš pripravený u nás na predajni. :)
Jasne! Vďaka! Zastaviam sa!
Páčil sa vám článok? Zdieľajte!
Filip Proučil
Autor článku