Na návšteve u Mateja Třešňáka, fotografa, ktorý po nociach swinguje
21.4. 2023, Filip Proučil
Dnes sa opäť, už po tretíkrát, stretávame v Prahe v parku na Letnej... Zdá sa, že toto miesto dostáva svoj priestor ako kultúrne centrum, kde sa schádzajú českí kreatívci a umelci.
Tentokrát sme navštívili ďalšieho skvelého fotografa, Mateja Třešňáka. Matej sa okrem fotografie venuje aj swingu – tomu prepadol už v mladosti. Je jednoducho mužom mnohých talentov a vybraného vkusu a celý jeho život tak trochu pripomína analógový film.
Nebudeme to zbytočne naťahovať, prajeme príjemné a inšpiratívne čítanie.
Matej, my sa na pracovnom poli stretávame už po niekoľkýkrát. Vlastne je to naše tretie spoločné fotenie. Pri prvom fotení si nám učaroval svojim retro Saabom a od toho okamihu to spolu ťaháme… Nešlo si nevšimnúť, že si človek s vycibreným vkusom a zápalom pre vintage životný štýl. Vtedy si mal na sebe svoju bundu Barbour zo špeciálnej limitovanej edície, máš ju stále?
Nie, už nie. Musel som ju vrátiť, vtedy som si ju kupoval cez internet a bohužiaľ mi úplne nesedela. Bola to lovecká limitovaná edícia a mala dokonca vrecko na zajace a bažanty, škoda... Od tej doby beriem bundy na istotu iba od vás, neriskujem.
V roku 2009 si vyhral Czech Press Photo so svojou sériou fotiek s názvom: Yes, It Happened! Zaujímavé na fotografiách bolo to, že boli sfarbené do ružova – fotíš tak stále? Ako to vlastne vzniklo?
Vlastne to bol súbeh rôznych okolností. Vtedy som fotil fotoaparátom Leicou M8, ktorý nemal IR filter. Táto šošovka vlastne vôbec nepracuje s čiernou farbou, všetko sfarbí do červeno-žltej a tak sme to v postprodukcii len trochu zvýraznili. Vtedy si ľudia mysleli, že tie fotky sú zámerne štylizované, ale vtip je v tom, že nie sú. Sú to fotografie pre reportáže. A áno, niektoré svoje veci tak fotím aj teraz.
Tvoje fotky boli štvorcového formátu, je to niečo, čoho sa stále držíš? Alebo si sa odvtedy už posunul?
Vtedy to bola veľká téma, napísal som dokonca aj tematickú diplomovú prácu: Štvorec súčasnej českej fotografie. Ale už som od tohto formátu upustil. Pravdou je, že som si nedávno kúpil Instax od Fujifilmu – štvorcové fotky si fotím len pre seba. Ale samotná štvorcová kompozícia je zaujímavá, pretože ti umožní robiť všetko to, čo robiť nemáš, napríklad komponovať na stred horizontálne aj vertikálne a samotné prvky môžeš umiestňovať do zlatých rezov.
Z mojho pohľadu by som povedal, že si povestný pre dve veci: svojský fotografický rukopis a swing. Poďme teraz k swingu. Nielen, že swing fotíš, ale sám swing aj robíš. Ako si sa k tomu dostal?
To je veľká kapitola! Začalo to tým, že som hral na bicie. Hrával som v školskom orchestri, dychovke aj v big bande. Práve swing ma bavilo hrať zo všetkého úplne najviac. A keď som sa dozvedel, že sa swing dá aj tancovať, tak som z toho bol naozaj nadšený. Vo svojich 27 rokoch som začal chodiť do tanečného štúdia Zig-Zag tap&swing a na pravidelných lekciách som sa začal práve tam učiť swing.
Spomínam si, že vtedy nás do tanečného štúdia chodilo len zopár, ale zhodou okolností tam chodila aj moja budúca žena, dcéra zakladateľa Zig-Zagu, Zdeňka Pileckého! A tým bol môj osud „swingera“ spečatený.
So svojou ženou v Prahe na Letnej dokonca prevádzkujete tanečný priestor ,,Swingovňa''. Ako vás to napadlo? Koľko je v Prahe takých miest?
Od roku 1998 kurzy prevádzkoval Zdeněk a vtedy si pre svoje kurzy prenajímal rôzne komerčné priestory. Postupne produkciu štúdia prevzala moja žena Kačka, a to vrátane veľkých festivalov, ako ten, kam som ťa nedávno pozýval. Vďaka tomu, že sa Zig-Zag postupne začal viac a viac zväčšovať, bolo náročnejšie nájsť vhodné priestory na lekcie. Vtedy som tento priestor objavil na internete. Predtým to bola práčovňa a sušiareň kobercov. Keď sme priestor po roku a pol zrekonštruovali, skolaudovali a otvorili, tak o mesiac na to prišiel bohužiaľ covid. V čase pandémie poslúžil aspoň ako herňa pre naše deti.
Covid sme ustáli a teraz už by sa dalo povedať, že sa všetko vrátilo do normálu a swingujeme ako pred pandémiou. No a tých miest, kam si môžeš v súčasnej dobe vyraziť zatancovať, je v Prahe pár, ale stále sa to mení a rozrastá.
Formovalo toto prostredie aj tvoj vzťah k obliekaniu?
Môj štýl sa začal formovať o niečo skôr, keď som pretekal ešte na vintage motorkách. Takým pomyselným začiatkom bol rok 2004, vtedy som šiel do Nemecka na jeden závod - to bola paráda! Predstav si hangár z druhej svetovej vojny, všade okolo denim, balíky slamy a skvelé kapely. Vtedy mi to odpálilo mozog z hlavy a moje srdce sa vznietilo nielen pre tú módu, ale aj lifestyle!
Čo najradšej nosíš a kde najradšej nakupuješ?
Hmm, mám veľa vecí od vás! S touto informáciou nalož ako chceš. Denimové veci mi šijú dievčatá z Chatty – také dizajnérske duo, robia veci na mieru. Práve toto sú dva obchody, kde najviac nakupujem.
Vlastníš aj pár retro bicyklov a áut. Chápem to správne, že sa ti jednoducho tieto veci páčia, alebo je to súčasť nejakej osobnej stratégie? Napríklad ako sa odlíšiť od konkurencie?
Tieto veci sa mi jednoducho páčia a to konkrétne od roku 1998, to ma totiž jeden kamoš vzal na prvý motorkársky výlet. Celkom som tomu prepadol a hneď si kúpil svoju prvú vintage motorku za dvesto Eur! Bola od ministerstva vnútra v zelenej matnej farbe. Vtedy boli také motorky lacné a funkčné, teraz sú drahé – to ma vlastne pekne štve.
Čo na to hovorí tvoja žena? Čomu sa venuje okrem tanečnej školy?
Veď to poznáš sám, hlavne deťom! Pravdou je, že okolo Zig-Zagu je veľa práce. Naplánovať a zariadiť to všetko je fakt náročné… Veď sa pozri na naše nové stránky Zig-Zag.cz. Takže na nič iné nezostáva veľa času. Ale čo ju posledné roky naozaj baví, je záhrada na chalupe. Minulý rok dokonca vypestovala aj niečo na jedenie!
Takže ste taká vintage rodina?
To sme, okrem detí, tie majú svoj svet Minecraft – ale to je vlastne tiež taká vintage hra. (smiech)
A posledná otázka… Pri našom poslednom stretnutí si mi hovoril, že by si rád natočil klip pre Tublatanku – podarilo sa? :)
Zatiaľ nie, ale sme s Maťom Ďurindom v kontakte!
Páčil sa vám článok? Zdieľajte!
Filip Proučil
Autor článku